Už od malička som si zvykla, že máme doma takmer nonstop zapnutý televízor. Asi skutočne preto, že nechceme, aby u nás bolo ticho. Niekto má zapnuté rádio, niekto televízor a iný nič. A dnes, keď som sa v pohodlí domova, opäť hrala na ďatlíka (z môjho ťukania, ako to nazývam, kamarát vymyslel, že sa hrám na ďatla... takže som si jeho výraz prepožičala) a písala útržky do mojej diplomovej práce, vnímala som aj ruch ulice, našej domácnosti a klepot klávesnice. (Mimochodom, skutočne zaujímavé zvuky, keď sa človek započúva.)Popri tom, ako vždy, som občas začula niečo z toho, čo sa odohrávalo v tej úžasnej škatuli určenej na premietanie farebných obrázkov. Viete si asi predstaviť, čo všetko to bolo. Od relácie, ktorá nás má ráno príjemne prebúdzať, cez, po nej nasledujúce nekonečné telenovely, návody ako navariť čo najchutnejšie jedlo alebo ako nájsť skutočného vraha. Pri tom všetkom, čo sa takto dozvedám, usilovne „ťukám“ a „ťukám“... No a tak som v prestávkach, keď som chcela, aby si moje pršteky na chvíľu oddýchli, rovnako aj mozog, sledovala veľmi poučné produkty našich televízií. (Raz pomocou zraku, inokedy pomocou sluchu. To druhé je asi prijateľnejšie.)Nechcem hodnotiť programovú štruktúru, pretože na tú má každý svoj názor a keď chce, nájde si v nej to, čo ho zaujíma alebo baví. Rovnako aj ja. Nehrám sa na odporcu televízie, to určite nie. Ale zamyslela som sa nad drobnými, raz krátkymi, inokedy až príliš dlhými, výplňami medzi jednotlivými programami. Áno, mám na mysli tú úžasnú, sugestívnu a všemohúcu reklamu. Keď sa zamyslím nad tým, čo je nám v nej prezentované, som v úžase. Je život skutočne taký jednoduchý a všetky problémy tak ľahko vyriešiteľné pomocou, v reklamách nám prezentovaných, služieb a výrobkov ? „Ak mám dosť zdravého rozumu, nemôžem sa predsa nechať ovplyvniť tým, ako jednoducho sa dá nakupovať, požičať si na všetko peniaze, ako moja pleť nikdy viditeľne nezostarne ak použijem zázračný krém, ako ľahko sa dá vyčistiť nábytok, umývadlo, či kuchynský riad...“ vravím si v nádeji a s vierou v svoje racionálne Ja.Veď je to smiešne a pritiahnuté za vlasy. Myslím, že by som pokojne mohla povedať, že je to klamstvo. Alebo je chyba vo mne, keď použijem daný, nemenovaný prostriedok na riad, snažím sa ním vyčistiť panvicu po obede, plním do bodky postup, ktorý mi sami predviedli... a ono sa nič nedeje?! Žiadny zázrak na počkanie sa opäť nekoná. Dúfam, že nie som jediná. Ale prečo nás môžu takto beztrestne klamať a to ešte v takom rozsahu, aký im média ponúkajú?Je až príliš ľahké, nechať sa unášať na vlne dokonalosti a s úžasom sledovať, čo sa pred našimi očami deje a ako jednoducho to na obrazovke vyzerá. Ale pozor! Nie je všetko zlato, čo sa blyští. U nás doma by im to určite nešlo tak skvelo, keby sme ich zavolali na obed. Majstrami sú len na obrazovke. „Výborné“ sú tiež reklamy, ktoré majú tie najdôležitejšie informácie napísané tými nadrobnejšími písmenkami a to len preto, aby sme o nich nevedeli a oni si zároveň splnili svoju povinnosť. Takáto taktika je pravdepodobne úspešná, len neviem, či pre obe strany. „Náš zákazník, náš pán.“ Tak to iste ! Zarobiť, oklamať a hlavne beztrestne. To je asi krédo dnešných dní. Ja viem, som si na vine sama, keď dúfam, že by mala vo svete vládnuť korektnosť a pravda. Alebo nie ? Raz možno. No, a tak sa naďalej pokojne venujem môjmu ťukaniu radšej ako rozčuľovaniu sa alebo premýšľaniu nad nesmrteľnosťou chrústa ( ako to možno vyzerá). Ale je ten svet reklamy úžasný, však? Keby bol aj ten náš reálny život taký krásny a jednoduchý...
