Dominika Kenížová
„ Tri slová, obyčajné slová ... Nie si sám ... “
Bozk... objatie... úsmev... pohladenie... slza... strach... láska...
Niekto múdry raz povedal : "Nevadí, ak sa na ceste života potkneš, pretože je to znak, že kráčaš". A ja sa snažím vždy kráčať s úsmevom na tvári :-) Zoznam autorových rubrík: Sme takí, akí sme :-), Múdrosti a protesty počas štúd, Čo o mne prezradia tieto riadk, Moje obyčajné dni ako na dlani, Súkromné, Nezaradené
Bozk... objatie... úsmev... pohladenie... slza... strach... láska...
Som egoista... Som rasista... Som človek s predsudkami, ale stále „len“ človek.
„Opäť je to tu.“ Premýšľam, po čom by mohli moji blízki tajne túžiť a čo z toho by som im vedela splniť.
Ak chcem príjemne stráviť čas, porozprávať sa s kamarátmi alebo ochutnať niečo mňam, viem, kam ma takmer vždy zavedú moje nohy.
" Dnes mi to opäť došlo ! " Nie je to pekný výraz, ale hodil sa asi najviac zo všetkých, ktoré poznám.
„ Mám kamarátov, že ich nespočítam, ani keby som sa veľmi snažila.“ Tak toto by som nikdy nemohla povedať.
Pomaly umiera. Ešte má nádej, ale tá každú sekundu bledne viac a viac. Hýbe sa pomaly, v snahe nájsť si cestičku len pre seba, bez prekážok. Veď každý by chcel, aby tá jeho cesta bola čo najdlhšia a najbezpečnejšia.